Muž s Alzheimerom sa nestratil, nechal sa viesť srdcom
Alzheimerova choroba je veľmi nepríjemnou záležitosťou. Choroba nám kradne našich milovaných tak, že ničí ich myseľ. Začnú zabúdať, kto sú oni a nepoznajú, kto sú blízki ľudia okolo nich. Ale aj keď myseľ môže zabúdať, srdce nezabúda – tento dojemný príbeh to dokazuje…
Pred troma rokmi Melvynovi Amrinemu diagnostikovali Alzheimera. Od tej doby začal upadať a jeho manželka Doris sa o neho láskyplne starala. Ich manželstvo trvalo už 60 rokov. Jedného dňa, keď sa Melvyn odrazu stratil, Doris začala panikáriť…
Každý rok, od narodenia svojho prvého dieťaťa, Melvyn kúpil svojej žene na Deň Matiek veľkú kyticu kvetov. V „jasnej chvíľke“ si uvedomil, čo je za deň. Čoskoro bude predsa MDM, a tak vyšiel von, aby dodržal tradíciu a priniesol milovanej žene, matke svojich detí, kvety. Aj keď si Melvyn nepamätá, ako sa s Doris zoznámili, či kde ju požiadal o ruku, na jedno nikdy nezabudne – svoju ženu veľmi miluje a chcel jej to ukázať (aj keď potreboval malú pomoc).
Toto je príbeh, z ktorého puká srdce, no zároveň sa rozhorí tou najčistejšou láskou.
Po tom, čo doviedli policajti Melvyna k rodine, Doris sa náramne uľavilo. No keď jej podal kyticu, stratila reč. Neskôr povedala: „Keď prišiel a ja som videla tie ruže, ako aj úsmev na jeho tvári, v mojom vnútri sa niečo zlomilo. Nemohla som sa na neho hnevať, pretože akoby som videla jeho srdce, podával mi ho na dlani.“ Je to zvláštne, aj keď si jeho myseľ veľa toho nepamätá, v srdci má Doris výrazne zapísanú.
Francúzsky básnik a dramatik Tristan Tzara raz napísal: „Láska je silná ako smrť. Obe majú spoločné to, že si ich nemôžeme vyskúšať. Práve v tom je ich vážnosť a sila.“ Obe sú definitívne. V tomto príbehu platí, že keď Melvyn raz miloval, tak miloval navždy.
Zdroj a foto: dailymail.co.uk