Snáď každý z nás pozná nesmrteľný, poučný a veľmi dojemný príbeh o slepej dievčine. Toto rozprávanie je o pravej láske. Niekomu stačí okamih, iný ju hľadá celý život. Ona ju našla, no predsa sa jej dobrovoľne vzdala, pretože jej pripomínala niečo, na čo chcela zabudnúť. Roky žila iba so svojím hendikepom a ten jej úplne zatvrdil srdce. Naučila sa myslieť iba sama na seba.
Skutočná láska nepotrebuje slová, ale skutky. A práve prostredníctvom reálneho činu sa snažil priateľ spomínanej dievčiny dokázať vážnosť svojich citov. Ona si však šťastie a náklonnosť, ktoré sa jej dostali, nevedela dostatočne vážiť. Dnes Vám vyznanie-lasky.sk prináša príbeh, ktorý sa roky traduje, aby sme nezabudli, že láska nie je iba o prijímaní, ale najmä o dávaní.
Žiť s handicapom je naozaj ťažké. Nikomu preto nezazlievame, keď je nahnevaný na svet, alebo sa nevie so svojou situáciou zmieriť. Môže sa ľutovať a nenávidieť ľudí, no dá sa žiť aj inak. Ona, nazvime ju Mary (pretože na jej meno sa už dávno zabudlo), trpela vrodenou slepotou. Prichádzala o všedné, ale aj nevšedné krásy života, zážitky a milovaných ľudí. Dookola sa spytovalo, prečo práve ona. Aj napriek tomuto si našla priateľa, ktorý pri nej ochotne stál aj v tých najťažších chvíľach, podržal ju, keď jej bolo najhoršie, utieral jej slzy, keď sa kvôli svojej slepote cítia bezmocne. Aj napriek vlastnej tvrdohlavosti ho milovala. Jedného dňa mu pod záplavou chvíľkového šťastia povedala, že ak sa jej niekedy vráti zrak, určite sa chce za neho vydať.
Sen sa stal skutočnosťou a naozaj sa našiel darca, ktorý dievčaťu mohol venovať to, po čom najviac túžila. Tešila sa, že uvidí všetky krásy sveta a najmä, že konečne uvidí človeka, ktorý pre ňu znamená celý svet – svojho priateľa. Ten nezabudol na sľub, ktorý mu dievča dalo a hneď po operácii ju šiel požiadať o ruku. Dievča malo v duši neopísateľnú radosť, jej srdce sa smialo. Potešená priateľovou ponukou otvorila oči, avšak prišlo zdesenie. Jej láska, jej život, jej svet – jej priateľ bol slepý. Začala premýšľať o svojom doterajšom živote i o živote, ktorý ju čaká teraz, keď už konečne vidí. Nechcela si pripomínať, čo bolo, a preto chlapca odmietla. Takúto ranu on ale nečakal, bola hlboká a bolestivá. So slzami v očiach odišiel, aby sa zmieril s tým krutým odmietnutím. Po pár dňoch prišiel dievčine dopis. Bol od priateľa (písaný rukou kamaráta). Ďakoval jej za všetky krásne chvíle, ktoré spolu prežili, ďakoval za príležitosť, že mohol tvoriť kúsok jej sveta, ďakoval jej za lásku, akou ho ľúbila. Čo však dievča vôbec nečakalo, stálo na konci dopisu… Žiadne slová, ale pravý skutok lásky. Posledná veta dievčinu bodla do srdca:
„ A daj, prosím, pozor na moje oči.“
Občas si, bohužiaľ, lásku nevážime. O to viac, keď je čistá a úprimná. Odmietame ju z malichernosti a nevidíme bolesť, ktorú spôsobíme iným. Tento príbeh vypovedá o tom, aby ste si vážili ľudí, ktorí Vás úprimne milujú, pretože pravá láska existuje, len sa treba dobre pozerať.
Zdroj: writerscentro.hubpages.com
Obrázky: sites.securepaynet.net, sites.securepaynet.net
